Duša Havrana - 1.Kapitola

16. března 2017 v 3:16 | Sayuriko MeiLin Hikarashi Sama |  Duša Havrana

Bol krásny večer keď Simonka bola u svojej kamarátky. Pozrela sa na mobilné hodiny bolo 23:54.Simonka sa postavila zo stoličky šla smerom do predsiene kde sa obula pobrala si svoje veci a šla sa rozlúčiť zo svojou kamarátkou ktorá umývala riad."Aďka už je neskoro mala by som už ísť domov ešte musím vyhodiť doma smeti"- povedala Simonka."Tak dobre odprevadím ťa k dverám"- odpovedala Aďka. Obidve išli k dverám Aďka otvorila Simonke dvere a povedala."Ešte sa uvidíme pôjdeme von niekam si sadnúť na kofolu alebo na pizzu alebo na zmrzlinu môžeme skočiť aj zajtra". Simonka sa usmiala objala Aďku a dali si pusu na líce a rozlúčili sa. Aďka zavrela dvere a šla si oddýchnuť. Simonka si všimla že ma Aďka pri dverách smeti zobrala jej ich išla po schodoch dole na prízemie otvorila si drevené dvere a šla von z budovy šla smerom ku smetným košom. Keď sa k ním priblížila a šla ich otvoriť priletel tam havran s červenými očami s troma šestkami v očiach. Silno za krákal až sa Simonka zľakla a spadla na zem na zadok. Simonka sa postavila oprášila sa a pozerala na havrana podišla k nemu bližšie a šla ho pohladkať havran zlietol a pristal na strome a ďalej ju sledoval. Simonka mykla plecami otočila sa svojim smerom a smerovala domov len že bývala 20 minút cesty od svojej kamarátky. Simonka kráčala po vysvietenom chodníku domov. Havran letel nad ňou a sledoval ju z vrchu ktorým smerom pôjde. Simonka nevnímala rozmýšľala stále nad tým havranom a vŕtalo jej v hlave ako to že v lete je havran tu veď oni prilietavajú za chladného počasia. Keď sa blíži teple subtropické pásmo tak odlietavajú do chladnejších krajín. Ale čo je divné že bol náramne veľký od iných havranov a mál iné oči. Simonka prešla 10 minút cesty a dostala sa na cestu skoro ju prešlo auto. Vodič ktorý ju skoro zrazil vystrčil hlavu z okna a vynadal jej. Simonka vôbec nereagovala a ignorovala všetko na okolo. Keď bola na druhej strane šla po pri dome kde bola tma zastavila sa bo počula za sebou kroky otočila sa a nik za ňou nebol. Zatriasla hlavou a šla ďalej po pri dome znova počula kroky znova sa otočila a nikoho nevidela popozerala sa okolo seba či nikoho neuvidí skrývať sa ale nikoho nevidela. Simonka sa otočila svojím smerom ako kráčala stála na mieste a povzdychla si zrazu počula prasknutie palice za jej chrbtom a cítila dych ako keby jej niekto dýchal za krkom. Simonka sa naľakala a rýchlo utekala čo jej silí stačili len že musela sa zastaviť bo pri šoku zabudla dýchať. Vydýchavala sa popozerala sa okolo seba a nikoho nevidela len zacítila prekrásnu vôňu panskej voňavky ktorá ju prenasledovala až k jej bývalej škôlke škole až k jej domu. Keď bola na konci škôlky skoro pri svojom dome uvidela priletieť havrana na strechu jej domu čo videla pri kamarátkinom dome. Za chvíľu sa havran premenil na mladého muža ktorý bol celom čiernom oblečený dokonca mál aj čierny plášť na sebe. Čo bolo vidieť boli prekrásne oči červené z troma čiernymi šestkami v očiach ktoré sa pozerali na ňu. Za chvíľu jej zazvonil mobil volala jej mama. Simonka to jasne že zrušila bo bola pri dome. Pozrela sa znova hore a stále ju mladý muž sledoval zo strechy jej domu. Simonka sa rozbehla smerom k jej domu a k jej bráne vytiahla si kľúče z kabelky pichla ich do zámku odomkla vošla dnu vytiahla kľúče zo zámku zavrela za sebou dvere a bežala hore po schodoch. Zaklopala na dvere bo boli kľúče z druhej strany dnu vo dverách. Mama jej otvorila dvere podala jej smeti do ruky. Simonka zliezla po schodoch dole otvorila bránu vyšla von a znova zacítila prekrásnu pánsku vôňu voňavky. Išla popri dome smerom ku smetiakom keď bola pri smetiaku pozrela sa hore na strechu jej domu či tam ten mladí záhadný muž nie je. Keď sa tam pozrela bol preč. Dáko zosmutnela bo milovala záhady. A to čo sa jej stalo dneska bola neuveriteľná záhada záhad. Stupila na kov ktorým otvorila smetiak a hodila tam smeti. Keď sa otočila smerom na bok ku svojmu domu oproti nej šiel chalan stými istými očami presne takými istými ako mál ten havran čo sa premenil na mladého záhadného muža na dome jej strechy. Len že bol iný bol rovnako vysoký ako ona a vekovo starý. Chalan zastal o proti nej a vzájomne sa pozerali do svojich oči. Pohli sa z miesta dopredu a neustále bez mihnutí oka sa na seba pozerali prešli okolo seba Simonka sa otočila a chalan kráčal stále ďalej potom zastal chrbtom. Simonka si všimla znak na jeho chrbte na jeho oblečení už ho raz videla. Simonka si spomenula keď videla ten znak kde ho totiž videla a videla ho v Anime ktoré pozerala menom Naruto Naruto Shippuden Naruto Movie. Ten znak bol z Uchiha klanu. Bola v úplnom šoku pozrela sa na zem a v duchu si povedala určite to je nejaký fanúšik Uchiha klanu nejaký CosPlayer. Počula krok dopredu pozrela sa pred seba a skríkla."Kto si a čo si zač?".Chalan jej neodpovedal kráčal ďalej a zakýval jej a záhadne zmizol žiadna stopa po ňom nebola aj keď sa Simonka za ním rozbehla nikde nebol nič nenašla. Simonka sa vracala domov po pri dome odomkla si bránu otvorila ju vošla dnu zavrela za sebou dvere vyšla po schodoch hore. Zaklopala na dvere otec jej otvoril dvere Simonka vošla dnu otec za ňou zavrel dvere a zamkol .Simonka nečakane objala svoj ho otca otec obetoval jej objatie a povedal."Keď si hladná tam máš teplú večeru"."Nie ďakujem nie som hladná idem si umyť ruky vyzliecť sa a obliecť sa do pyžama a idem spať"- povedala Simonka. Simonka šla do kúpeľne poumývala si ruky tvár si odmaľovala umyla si zuby zastavila vodu šla ku radiátoru v kuchyni kde mala svoj uterák na tvár utrela si ruky tvár zavesila ho na späť na radiátor. Šla smerom do svojej izby kde mala nachystanú posteľ na spanie aj s pyžamom. Simonka sa vyzliekla a prezliekla sa do pyžama vyprášila si veci poskladala si ich a uložila si ich do skrine a kabelku medzi kabelky a šla si ľahnúť do postele a stále nad tým premýšľala nad havranom ktorý sa premenil na mladého muža celého v čiernom hore na streche a na toho chlapca ktorý šiel o proti a záhadne zmizol. Simonka ako myslela na dnešok čo sa jej stalo od únavy upadla do spánku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Naomi (나오미) ♥SB♥ Naomi (나오미) ♥SB♥ | Web | 19. března 2017 v 12:46 | Reagovat

A co bude dál?? Honem honem je to napínavý!!! :)

2 Sayuriko MeiLin Hikarashi Sama Sayuriko MeiLin Hikarashi Sama | E-mail | Web | 19. března 2017 v 16:48 | Reagovat

Dál nech se překvapit :D

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 1. dubna 2017 v 8:07 | Reagovat

Dnes som tento príbeh začala čítať, zatial pôsobí fajn aj ked Naruto nie je zrovna moja šálka kávy. Uvidím ako sa to vyvinie dalej :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama